Aké je prísť o sny a tých, čo chránia? Aké je mať silu bezmocných? Aké je mať chyby bez odpúšťania? Aké je prísť o cit a zmysel žiť? Aké je byť horší ako včera? Aké je to prežiť vlastný strach? Aké je, keď trápi nedôvera? Aké prestať chodiť na vlastných nohách? Najhoršiu vec si človek zapamätá A dokáže sa s ňou dlho trápiť A uteká od tých ďalších kam sa dá! Najhoršiu vec si človek zapamätá A zistí, že sa s ňou vyrovná A postaví sa k tým ďalším bez obáv! Aké je byť sám, nikoho nemať? Aké púšťať všetko z vlastných rúk? Aké stratiť význam svojho mena? Aké nemôcť zachrániť a pred smrťou uniknúť? Refrén... Okamihom vie byť prítomná Niekde čaká, vie podkýňať Dotýka sa, nie je príjemná Z najhoršieho vyschne v ústach Tlačí kdesi vnútri, omína Zostane kým chceš ju vnímať Nevylepší nič, ak nechceš sám... Refrén...
Aké je prísť o sny a tých, čo chránia? Aké je mať silu bezmocných? Aké je mať chyby bez odpúšťania? Aké je prísť o cit a zmysel žiť? Aké je byť horší ako včera? Aké je to prežiť vlastný strach? Aké je, keď trápi nedôvera? Aké prestať chodiť na vlastných nohách? Najhoršiu vec si človek zapamätá A dokáže sa s ňou dlho trápiť A uteká od tých ďalších kam sa dá! Najhoršiu vec si človek zapamätá A zistí, že sa s ňou vyrovná A postaví sa k tým ďalším bez obáv! Aké je byť sám, nikoho nemať? Aké púšťať všetko z vlastných rúk? Aké stratiť význam svojho mena? Aké nemôcť zachrániť a pred smrťou uniknúť? Refrén... Okamihom vie byť prítomná Niekde čaká, vie podkýňať Dotýka sa, nie je príjemná Z najhoršieho vyschne v ústach Tlačí kdesi vnútri, omína Zostane kým chceš ju vnímať Nevylepší nič, ak nechceš sám... Refrén...
